Strach a stratená dôvera
Roznecovanie strachu pred chorobou a utrpením, ktoré účinne spôsobujú médiá, vytvárajú živnú pôdu k príprave obyvateľstva k očkovaniu. V nasledujúcej kapitole sa pozrieme na možné korene strachu a paniky. „Strach, to je skamenenie chcenia, strnulosť našich úmyslov a poklesnutie energetickej hladiny na nulu. Znič pocit bezpečnosti a organizmus znehybnie ako zajac, ktorý spútane pozerá na prichádzajúce auto.“ Prameň: Gabriele L. Rico – „Garantiert schreiben lernen“ Strach a bezmocnosť sú od vynájdenia „rizikového pôrodu“ živené školskou medicínou. Tehotné ženy sú zrazu „pacientkami – trpiteľkami“. Dozor nad tehotenstvom sa čím ďalej, tým viac zdokonaľuje. Hľadanie chorôb a abnormalít orgánov sa ešte viac zintenzívňuje pomocou tzv. „orgánového screeningu“. Tehotenstvo už nie je časom dobrej nádeje. Príchod nového obyvateľa už je len zriedkavo očakávaný v pokoji. Matky viac nekomunikujú s embryami priamo, ale celú svoju pozornosť sústreďujú na ultrazvukový obraz. Odklonenie sa od embryonálneho vývoja od stanovených noriem spôsobuje počas celého tehotenstva strach a paniku. Dôvera v telo, prežiť pôrod sebestačne je potlačená do úzadia. „Podporné opatrenia“ školskej medicíny, ako napr. „plánovaný cisársky rez“ a sa stáva stále populárnejším. Cisársky rez, kedysi núdzové opatrenie pri neprekonateľných ťažkostiach, sa dnes zľahčuje a zdobromyseľňuje ako regulárny „plánovaný predpôrodný proces“. Školská medicína svojou technikou preberá „zodpovednosť“ za nový život, deti sa „získavajú“ a sú ihneď po pôrode pod patronátom školskej medicíny. Zodpovednosť za vlastné telo sa odovzdáva a je koreňom k úslužnému prijatiu medicínskych opatrení tak ako u detí, aj u seba samého. Moc a sila, ktorá odovzdáva pozitívny zážitok z pôrodu sa stráca. Pocit, že sami nie sme dostatočne silní a mocní vytvára zo strany školskej medicíny živnú pôdu pre strach a paniku. Zbavenie svojprávnosti matky a strach pred zodpovednosťou tu má svoj pôvod. Intenzívne poznanie sa stratilo a zodpovednosť za telo sa odovzdalo medicíne, ktorá sa stará iba výlučne o telo, analyzuje ho, rozoberá ho a „kúskuje „ ,delí ho. Ponúkané „ochranné očkovanie „ sú ako „pomocná kotva“, ktorá sa veľmi rada prijíma vo svete, ktorý sa stáva čím ďalej, tým viac neistejším. |