Imunita a imunitný systém

Byť imúnnym – nezraniteľným a neporaziteľným, vybavený vnútornou výzbrojou, to je snom ľudstva. Boli by sme radi odolní a nepreniknuteľní voči všetkému, čo by nám mohlo spôsobiť chorobu a utrpenie.

Sľuby školskej medicíny, organizmus vyzbrojiť voči všetkým druhom tzv. „nápadníkov“(choroboplodných zárodkom, vírusom, bacilom) zasahuje archaickú rovinu. Nainštalovanie vnútornej armády proti bojovníkom vo forme protilátok znie veľmi jednoducho. Organizmus  sa podobne ako počítač zaopatruje protivírusovými programami. Ale ako si telo poradí s celkom novým, tzv. „červom“, ktorý ochranný program vôbec nepozná?

Aké zvádzajúce , byť v dnešnom chaotickom svete imúnny voči chorobe a utrpeniu a snáď aj voči smrti.

Legitímne je samozrejme želanie ochrániť deti pred skúsenosťami s chorobou a utrpením.

Rôznorodé ponuky „ochranného očkovania“ sľubujú istotu a oporu v dnešnom, stále neistejšom svete.

Zodpovedajúc analytickému pohľadu školskej medicíny sa aj imunitný systém rozoberá na jednotlivé časti , a tak ako orgány, izolovane pozoruje.

Poznatky o spôsobe funkcií ľudského obranného mechanizmu podliehajú neustálym zmenám a je v tomto čase aj pre tzv. „zasvätených“ ťažko prehľadné.

Teória antigénov a protilátok

V školskej medicíne je dôkazom pre imunitu voči chorobám tzv. serokonversia, t.j. výskyt protilátok v krvi po očkovaní.

Pri očkovaní sa do krvného obehu vkladajú choroboplodné zárodky, ktoré majú imunitný systém podnietiť k  vytvoreniu protilátok. Tieto majú za úlohu, tak ako „jednotka rýchleho nasadenia“ v prípade potreby ochrániť telo voči chorobe. Výskyt protilátok by mal poskytnúť trvalú ochranu.

Ak je v krvi dokázateľných dostatok protilátok, potom školská medicína vychádza z toho, že organizmus je voči chorobe imúnny a v kontakte s pôvodcami tejto choroby neexistuje žiadne nebezpečenstvo nákazy a ochorenia.

Ak by táto teória zodpovedala realite, a ak by choroba bola niečím úplne nezmyselným a neužitočným, potom by táto myšlienka bola naozaj podplatiteľná.

Celostne videné je telo tzv.rukavicou duše (Samy Molcho- Reč tela).Reakcie imunitného systému sú neoddeliteľné od celkového psychického stavu. Pravdepodobnosť ochorenia sa ešte zvyšuje, ak sme oslabení zármutkom, starosťami, strachom, či smrťou. Voči vonkajším vplyvom, ovplyvňujúcim naše zdravie sa viac nemôžeme brániť. Pozadím telesnej celistvosti je duševný stav. Ako je možné vidieť z nasledujúceho textu, disponuje naše telo vlastným kompetentným a obranným systémom.

Výňatok , „Risiko Wohlstandleiden“, Ulrich Wanke, Popular Academic Verlagsgesselschaft, S.208

Malý prehľad imunológie

„Imunitný systém je v tele difúzne rozdelený. Pozostáva z 1012 (jedného bilióna) buniek, lymfocytov a z 1020 (100 biliónov) protilátok, ktoré sú lymfocytmi a plazmabunkami vybudované a vylúčené... Plynulá, nepretržitá nová produkcia lymfocytov a protilátok je tak silná, že sa každých pár minút  vytvorí 10 miliónov lymfocytov a jeden milión bilión rôznych protilátok. Všetky telu cudzie systémy ako vírusy, baktérie, rakovinové bunky, ktoré sa v tele chcú rozšíriť, sú na základe ich protilátok spoznané a zasiahnuté.“

Koniec citátu.

Z uvedeného je možné spozorovať, že imunitný systém je komplexne vybudovaný a nemožno ho zredukovať iba na číru prítomnosť jednej koncentrácie protilátok.

Poznatky biofyziky sú už dávno v zrejmom protirečení k ešte stále lineárnemu chápaniu školskej medicíny (príčina – princíp účinku).

Ak by vonkajšie vplyvy, mikróby, bacily, vírusy, atď. boli vyvolávačmi chorôb, ako sa potom dá vysvetliť naše prežitie až dodnes? Veľké množstvo nákaz si už vyžiadalo množstvo obetí, prečo ich teda ešte dostatok prežilo? Pri spôsobe myslenia školskej medicíny sa ignoruje všetko komplexne živé.

Ak sa žijúce delí a analyzuje, ničí sa život. Náš organizmus pozostáva z krvných obehov a komplexných systémov, ktoré do seba zapadajú. Mikrokozmos je nevypočítateľný. Pozostávame z konglomerátu pravidelných kruhov, existuje až okolo 1500 enzymatických cyklov, ktoré rytmicky prebiehajú a navzájom do seba zapadajú.Vzájomné pôsobenie a spätné väzby sú rozmanité. Je to viacdimenzionálny systém a podieľa sa na ňom mnoho faktorov, ktoré sú nepredvídateľné. Neexistujú ani žiadne vopred vypočítateľné výsledky.

Pridŕžanie sa teórie reakcie antigénov a protilátok je výberom  jedného jediného systému z množstva existujúcich pravidelných kruhov a popieraním všetkých iných faktorov.

Pre organizmus platia také isté zákony ako pre prírodu.

Tok – metafora