Zabudnutý rytmus

Už milióny rokov stúpa a klesá voda v moriach, vlny zalievajú pôdu a sťahujú sa naspäť, a to stále v rovnakom rytme.Universum sa rozťahuje a opäť sťahuje. Aj ľudský vývoj podlieha predurčenému prirodzenému rytmu. Každému napätiu nasleduje uvoľnenie, až vo fáze pokoja sa spracúva naučené.

Vnútorné hodiny riadia rytmus spánku a zobúdzania sa a sú zodpovedné za procesy látkovej premeny v tele. Najviditeľnejšie spojenie s pulzujúcim dianím prírody je menštruácia. U národov, závislých od prírody, žijúcich bez umelého osvetlenia, dostávajú všetky ženy menštruáciu súčasne pri splne. Byť časťou prirodzeného diania sprostredkúva hlboký pocit dôvery a súdržnosti.

Plačúce deti sa ihneď upokoja, len čo zacítia pulzujúce srdce matky. Pripomína im to bezpečnosť v maternici. Pravidelný rytmus potešuje a upokojuje, je základom ľudského bytia a zároveň začiatkom budúceho. Čím bližšie je človek k pôvodu, tým istejšie sa cíti.

V závislosti od individuálneho vývoja sa k podpore procesov dozrievania vyskytujú  aj detské choroby .

V západnom svete sa vzťah k nášmu vrodenému rytmu a k vnútorným hodinám dostal z koľají.

Ročné časové rytmy sa ignorujú takým spôsobom, že sa v zime cestuje do oblastí, kde je horúce leto, a to v čase, keď telo potrebuje pokoj a ticho.

Školská medicína je vhodnou analytickou metódou, ktorá ignoruje rytmus vlastný telu, ktorá ho manipuluje podľa vlastnej mienky a potreby. Umelé hormóny potláčajú prirodzený cyklus, deň sa stáva nocou a naopak.

Detské choroby, ktoré telo podporujú vo vývoji, nie sú želateľné. V spoločnosti orientujúcej sa na profit neexistuje viac čas k trpezlivému sprevádzaniu pri prekonávaní chorôb u detí. Neustále sa pracuje, víkendy a potreba po prestávkach sa ignorujú. Dokiaľ rozkvitá priemysel ostáva bez povšimnutia, či v zime kvitnú stromy a v lete padá sneh.

Očkovanie prerušuje a blokuje rytmus vlastný telu a zabraňuje nerušenému vývoju.

Zároveň sa od lekárskeho personálu v nemocnici očakáva nepretržitá práca a neustála dosiahnuteľnosť. Neguje sa rytmus, ktorý je telu vlastný. Nemožno sa pozastavovať ani nad tým, že ho pacienti sotva vnímajú a rešpektujú.

Muži dokážu veľmi dlho, bez toho, aby to registrovali, prekračovať svoje vlastné hranice. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú ženy v školskej medicíne menej zastúpené. Ich telo to spoznáva oveľa oveľa skôr, svoj vlastný rytmus nemôžu neustále ignorovať a nočné služby s ich fatálnymi účinkami cítia taktiež oveľa skôr.

Príklad:

Počas môjho praktika v jednej ambulancii som sa stala svedkom nasledujúceho príbehu.

Lekár pre kožné choroby bol od rána  od 7 hodiny zaneprázdnený vyšetrovaním jedného pacienta za druhým, stanovovaním diagnóz a predpisovaním liekov. Čakacia miestnosť bola plná. Asi o 11 hodine vstúpil do ambulancie rozhnevaný pacient a hlučne sa posťažoval kvôli dlhej dobe čakania. Kolega, ktorý štyri hodiny bez prestávky ošetril množstvo pacientov, ho odmietol odpoveďou:

„My lekári máme o desať rokov kratšiu priemernú dĺžku života ako ostatná časť obyvateľstva. Čo vás to napadá, rozčuľovať sa kvôli pár hodinám čakania.“